RETROSKA

RETROSKA

Prestavba rodinného domu je vždy náročná. Často býva dokonca náročnejšia než stavba nového a výsledok nemusí byť vždy presvedčivý. Ak je však základ v poriadku a zásahy premyslené (netreba sa hneď uchýliť k radikálnym rezom), aj starší dom môže získať všetky kvality novostavby. Prízemný rodinný dom v jednej z pokojných piešťanských štvrtí postavili asi pred štyridsiatimi rokmi. V tých časoch, keď u nás „frčali“ klasické kocky, bol pomerne netradičný – podpivničená je len jeho predná časť, čo sa na obytnom podlaží prejavilo zvýšenou polohou spální a kúpeľne, orientovaných do ulice. Pôvodne švédsky typový projekt, ktorý do Piešťan priviezol niekedy v 70-tych rokoch vtedajší riaditeľ Chirany, koloval s rôznymi úpravami po známych a kolegoch, a tak v okolí nájdete niekoľko desiatok podobných stavieb. A hoci bol dom zaujímavo riešený a vo svojej dobe veľmi moderný, časy aj nároky na bývanie sa zmenili, a tak sa jeho nový majiteľ rozhodol pre rekonštrukciu.

Aj keď novému majiteľovi – mladému mužovi, išlo najmä o zmeny v interiéri, ktoré by zo starého domu urobili moderné bývanie, pri rekonštrukcii sa výrazne zmenil aj exteriér. Neostalo totiž len pri zateplení a výmene okien. A hoci je rozdiel medzi pôvodnou a novou podobou domu priam dramatický, jediným stavebným zásahom do jeho podstaty bola malá zmena v oblasti strechy. Všetko ostatné obstarali pridané ľahké drevené konštrukcie a omietkové farby. Zväčšenie sklonu pultovej strechy súviselo jednak s uličnou fasádou – tá získala nadstavaním príjemnejšie proporcie, a jednak s novou strešnou krytinou. Na rozdiel od pôvodných asfaltovaných pásov totiž tvoria nový strešný plášť sivé betónové škridly, pri ktorých bolo potrebné dodržať predpísaný minimálny sklon. Uličné priečelie potom dotvorila drevená treláž – jednotne pôsobiaca predsadená konštrukcia, ktorá nebráni svetlu ani výhľadu, skryla rôzne odskoky a členenie pôvodnej stavby, ktoré sa dnes už zdá zbytočne komplikované. Z podobnej drevenej treláže vytvorili autori rekonštrukcie, aj praktické závetrie, ktoré chráni sklenené vstupné dvere. Okrem tejto neveľkej prístavby zmenila pôsobenie bočnej steny domu aj neobvyklá maľba šikmých pruhov: „Aby jednofarebná bočná fasáda nepôsobila príliš monumentálne, využil som kamufláž, ktorá ju rozčlenila a opticky zmenšila,“ vysvetľuje Michal Staško. „Väčšinou sa na domy maľujú štvorce a obdĺžniky, ale fasádne farby ponúkajú omnoho širšie možnosti,“ pokračuje. „A toto je ukážka, že majstri sú šikovní, len im treba dať ideu, presvedčiť ich, aby sa nebáli nových vecí. Lebo obavy sú v takýchto prípadoch neopodstatnené – ide predsa len o farbu, ktorá sa dá kedykoľvek pretrieť. S farbou, páskou a šnúrkou sa pritom dajú robiť priam zázraky. Aspoň tie optické. Tu som, našťastie, natrafil na mladého investora, ktorý mal pre tento nápad pochopenie,“ dodáva spokojne.

K požiadavkám nového majiteľa patrila aj premena pôvodnej pivnice na samostatný byt, ktorý by mohol prenajímať. „Bolo potrebné premiestniť všetky siete vrátane kanalizácie, všetko zasekať a skryť, ale nakoniec tu vznikol celkom pekný dvojizbový byt,“ vedie nás dizajnér do prvých sklených dverí a ďalej dolu schodmi. Pôvodne sa do domu vchádzalo jedinými dverami, z predsiene potom viedli schody do pivnice. Keďže tu však vznikli dva samostatné byty, boli potrebné aj dva samostatné vstupy – nový vstup do bytu v bývalej pivnici je dnes tesne vedľa pôvodných dverí do domu, ktoré pre lepšie presvetlenie vstupných priestorov tiež vymenili za sklenené. Malou zmenou musela, prirodzene, prejsť aj maličká predsieň, z ktorej sa kedysi schádzalo do pivnice, o niečo väčšou schody. „Predtým tu bola v podstate klasická pivnica, s kotlom a nejakým-tým neporiadkom. Našťastie, sú tu normálne okná, ibaže umiestnené o čosi vyššie, takže zmena na obytný priestor nebola až taký problém,“ hovorí Michal Staško. Pivničnú atmosféru úspešne potlačili veselé farby ako na podlahe, tak aj na zariadení, vďaka ktorým pôsobí nový bytík príjemne a optimisticky.

Výrazná zmena sa odohrala v interiéri – ako to už v starších domoch chodí, aj tu bola totiž dispozícia pôvodne rozdrobená na pomerne malé miestnosti, ktoré spájala zbytočne veľkorysá hala. Mladému majiteľovi prekážala najmä malá obývačka oddelená od kuchyne – vyhovoval by mu čo najväčší otvorený a vzdušný priestor, ktorýby plnil funkciu obývačky, kuchyne aj jedálne. Nasledovalo teda nevyhnutné búranie priečok, čím sa interiér otvoril a presvetlil. Zmenou polohy schodiska vedúceho na podestu, z ktorej je prístupná vyvýšená spálňa, pracovňa a kúpeľňa, sa pohyb v priestore zjednodušil a odstránenie širokých posuvných dverí umožnilo opticky pričleniť vstupnú halu k priestoru obývačky. „Pri otáčaní schodov sa vedľa dverí do komory vytvorilo aj šikovné zázemie na chladničku,“ vysvetľuje autor návrhu. „Myslím si, že ak chladnička nemá nejaký zaujímavý dizajn, napríklad retro, nie je veľmi čo vystavovať. V takom prípade preferujem jej zabudovanie do linky, čo vyzerá omnoho elegantnejšie. Keďže tu je skrytá za stenou, nepôsobí v otvorenom obytnom priestore rušivo.“ Posúvala sa aj priečka medzi kúpeľňou a spálňou, spálni to veľmi neublížilo a maličkej kúpeľni, naopak, veľmi pomohlo. Na všetko, čo bolo potrebné domurovať, použili praktický biely pórobetón, konštrukcia podesty, z ktorej sa vchádza do spální a kúpeľne, je betónová a nové stropy sú zo sadrokartónu. Celým domom sa totiž pôvodne niesol šikmý strop, ktorý kopíroval šikminu strechy. Nový strop tvorí kaskádovito odstupňovaný podhľad, v ktorom je zabudované osvetlenie.

Autori: Ing.arch. Jozef Pavelčák, Mgr.art. Michal Staško, Ing.arch. Ing.arch. Noro Sládečka, ©2012 Ateliér A11 s.r.o.

VIEW PROJECT


Post Your Thoughts