Guggenheim museum

MÚZEUM / MUSEUM

Medzinárodná architektonická súťaž na budovu nového Guggenhaimovo muzea v Helsinkách, Fínsko. / International architectural competition for the building of the new Guggenheim Museum in Helsinki, Finland.

URBANISTICKO – ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE

Cieľom je navrhnúť štruktúru s vlastnou identitou, ktorá by doplnila súbor miest moderného umenia Guggenheim. Zatiaľ čo architekt Wright použil špirálu na oživenie svojho tradičného stavebného materiálu, Gehryho dynamická štruktúra bola vytvorená v titánzinkovom plechu. Náš dizajn je založený na lineárnej geometrickej štruktúre z dreva a skla. Kľúčový princíp architektúry spočíva vo vytváraní prostredia pomocou vhodných štruktúr. Našou ambíciou bolo zhmotniť tento princíp v prezentovanom dizajne múzea. Chceme poskytnúť „prázdnu“ platformu s flexibilnými možnosťami sebavyjadrenia výtvarných umelcov a ich diel. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme na oživenie exteriéru aj interiéru zvolili predovšetkým svetlo a jeho hry. Formálne sa interakcia mesta s jeho parkom a prístavom prejavila v osi trojuholníkového tvaru štruktúra. Tým, že je vyvýšený nad vozovkou, evokuje bránu do centra mesta v smere od Olympiaterminaali. Z hľadiska plánovania je rovnako dôležité rozšírenie parku smerom k palácu Ravintola, ako aj rozšírenie pešieho koridoru ulice Laivasillankatu. Na pripojenie prístavu k dopravnej tepne sme v blízkosti prístaviska určili trasu, ktorá zároveň poskytuje prístup do garáže pre 146 áut a do servisného dvora. Týmto spôsobom sme sa vyhli vytvoreniu bariéry medzi peším koridorom na ulici Laivasillankantu a hlavným vstupom do múzea. Tvar budovy bol určený tromi obmedzujúcimi faktormi: pobrežie prístaviska, os ulice Eteläranta a definovaná regulačná línia pre novú výstavbu. Vertikálny koncept návrhu odráža všeobecnú výškovú úroveň ulice Eteläranta, pričom spodná rímsa je umiestnená vo výške, ktorá neobmedzuje vizuálny kontakt medzi parkom a ulicou Laivasillankatu s jej prístavom. Architektonický výraz budovy je rôzny , rovnako ako svetlo a tma v Helsinkách. Za denného svetla je do mestskej látky vsadený krištáľ itevokes, ktorý v nekonečných odrazoch odráža vizuálne dojmy z daného prostredia. Zrkadlový efekt pomáha budove, aby nebola príliš dominantná v okolí. A na druhej strane, v noci budova svieti v tme ako veľká drevená lampa so skleneným vekom. Tým sa zvýrazňuje objem budovy a štruktúra sa v danom prostredí dostáva do popredia. Centrálny priestor budovy múzea je orientovaný smerom k ústiu prístavu. Pohľady na budovu z Kauppatori, ako aj z Olympiaterminaali odrážajú na fasáde obraz rovnakého smeru. Toto je smer k Baltskému moru, spôsob, akým lode prichádzajú a odchádzajú (symbolický odkaz na funkciu múzea ako sprostredkovateľa medzi umením vo Fínsku a vo svete mimo neho).

DISPOZIČNÉ RIEŠENIE

Hlavný vchod do múzea sa nachádza na adrese na úrovni ulice Laivasillankatu, cez chránené námestie pod budovou, ktoré má potenciál slúžiť rôznym umeleckým a kultúrnym podujatiam a predstaveniam. Vstup je priamo prepojený s priestorom projektu s výškou 24 metrov, pričom návštevníci sa pomocou výťahov alebo eskalátorov dostanú do hlavnej haly budovy na úrovni +20,00 m. Ďalší vchod je z parku Tähtitorninvuori, cez most cez ulicu Laivasillankatu priamo do vstupnej haly. Vstupná chodba rozdeľuje interiér na dva funkčné celky. Južná časť objektu je venovaná výstavným priestorom so zbierkovým skladom. Severná časť slúži doplnkovým službám, správe a prevádzke objektu. Stavba má tri komunikačné jadrá, ktoré poskytujú prostriedky na obsluhu budovy, ako aj na prípadnú núdzovú evakuáciu. V prípade, že schodiská nebudú postačovať na účely evakuácie, odporúčame doplniť dopravné lietadlo – typ šmýkačiek na vybraných miestach fasády, ktoré sa aktivujú len v prípade núdze.

KONŠTRUKČNO – TECHNICKÉ RIEŠENIE

Trojuholník je základný tvar, jasne definovaný hranicami. Nie je to len architektonický prvok, ale aj hlavný funkčný prvok samotnej konštrukcie. To umožnilo odvážny dizajn budovy a jej konštrukčných prvkov, poskytujúcich pevnú konštrukciu (rozloženie zaťaženia na konzolových častiach a stabilita levitujúcej dosky proti zaťaženiu vetrom.) Konštrukčné riešenie plne odráža vlastnosti materiálu – dreva, tradičný fínsky prvok. V našom predbežnom návrhu predpokladáme použitie konštrukčného priehradového systému pozostávajúceho z lepených drevených trámových profilov s cca. Profily 1000 mm x 500 mm, s maximálnym rozpätím 15 m. Systém drevených väzníkov je navrhnutý aj pre strop a podlahovú dosku hlavnej budovy s konštrukčnou hrúbkou 2 m. Výhodou takejto konštrukcie je možnosť jednoduchého vedenia horizontálnych rozvodov inžinierskych sietí priamo v konštrukcii (s hlavnými vzduchotechnickými rozvodmi veľkých rozmerov umiestnenými na streche). Nosná konštrukcia objektu je celá v rámci objektu. Jediné drevo v exteriéri je použité v podhľadoch, ktoré sú najmenej vystavené poveternostným vplyvom. Lávka z parku Tähtitorninvuori je navrhnutá ako trámová konštrukcia zavesená na oceľových tyčiach z budovy a podopretá pätkami na konci ulice Bernhardinkatu. Múzeum je navrhnuté ako energeticky nenáročná budova, ktorá zahŕňa moderné technologické riešenia. Na vykurovanie a chladenie predpokladáme použitie tepelných čerpadiel, ktoré využívajú tepelnú kapacitu Baltského mora. Vnútorné osvetlenie je vo veľkej miere zabezpečené denným osvetlením cez fasády budov a svetlíky. Expozičné priestory sú osvetlené softvérovo riadeným systémom zrkadiel, ktoré presmerujú denné svetlo zachytené na slnečných fasádach (pozri schému). V kombinácii s umelým osvetlením dochádza k jeho vyváženiu do požadovanej optimálnej úrovne osvetlenia. Elektrinu je možné dodávať z veľkej časti pomocou fotovoltaických panelov na streche budovy, ktorá je dostatočne veľká a bez prekážok. Solárne panely umiestnené na streche nebudú pre bežného chodca viditeľné, preto ich väčšie využitie nebude na škodu.